Ten , ktorý sa túla sám,
netuší ako mu hodiny plynú.
Možno kedysi niekto pri ňom stál,
no teraz si ustieľa na hlinu.
často to ani nevníma,
keď sa na chodníku prebúdza.
Všetko sa mu pred očami mihá.
Už ani výčitky nemá,
pretože značná časť jeho svedomia je prepitá.
A po večeri mu ostala len ďalšia ryha
Ryha na obočí,pretože sa nezdržal a bol agresívny,
ryha v tom jeho malom srdci,
ktoré už ostalo bez kúska viny.
A tak sa snaží prebudiť,
lenže jeho mora je večná.
Bez ďalšej dávky sa nedokáže postaviť,
a preto sa mu otvára tá istá cesta.
Málokedy ho zastaví prekážka šťasteny,
málokedy sa podarí,
vytriezvieť už naveky.
Väčšinou takýto človek
bočné cesty už nevníma.
Stačí mu tá jedna hlavná,
na konci, ktorej hľadí do prázdna.
Stačí mu tá jedna, bez cieľa,
tá, po ktorej obieha neustále dookola...
11. aug 2007 o 20:46
Páči sa: 0x
Prečítané: 428x
Aby sme tak nedopadli...
Keď sa človek prebudí uprostred noci, všetko je iné. Už dávno pominul sa hluk ulice, počuť ako všetko to, čo má premočené korene hynie. Počuť ako hynie ten, ktorý v alkohole našiel útechu.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)